Život Prešova
online
online
Od podpísania mierovej zmluvy v Rige uplynie 100 rokov
18.03.2021 Celý región
Riga
18. marca (TASR) - Sto rokov uplynie vo štvrtok 18. marca od Rižskej
mierovej zmluvy. V hlavnom meste Lotyšska ju podpísali zástupcovia
Ruskej a Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky na strane
jednej a Poľsko na strane druhej. Na základe tohto dokumentu, ktorý
ukončil sovietsko-poľskú vojnu (1919-1921) získalo Poľsko rozsiahle
územia na východe.
Koniec prvej svetovej vojny zanechal strednú a východnú Európu v mocenskom vákuu. Bývalé impériá Rakúsko-Uhorsko a cárske Rusko sa rozpadli na mnoho nástupníckych štátov, ktoré zväčša nemali svoje vlastné pevné hranice.
V rovnakej situácii sa nachádzalo aj Poľsko, ktoré vyhlásilo nezávislosť v novembri 1918. Na čelo štátu sa postavil Józef Pilsudski, ktorý celý svoj život zasvätil vízii slobodného Poľska a boju proti nadvláde cárskeho Ruska. V pokračujúcej občianskej vojne v Rusku videl príležitosť získať späť rozsiahle historické územia, o ktoré prišlo Poľsko počas delenia krajiny v rokoch 1772-95.
V rozhodujúcej bitke sovietsko-poľskej vojny, ku ktorej došlo v auguste 1920 pri Varšave, uštedrili poľské vojská pod Pilsudského vedením Červenej armáde zdrvujúcu porážku, keď jej zvyšky následne zahnali hlboko za hranice Ukrajiny a Bieloruska. Hrozba ďalšej poľskej ofenzívy donútila ruskú stranu rokovať o mieri. Prvé rozhovory sa začali 17. augusta 1920 v Minsku, ale neskôr sa presunuli do Rigy, kde vyvrcholili 18. marca 1921 podpísaním mierovej zmluvy.
Rižskou mierovou zmluvou dosiahlo Poľsko významné územné zisky na východe. Svoje hranice posunulo približne 300 kilometrov od tzv. Curzonovej línie navrhnutej v júli 1920. Išlo najmä o územia západnej Ukrajiny a západného Bieloruska, ako aj o časti teritórií druhých gubernií ruského impéria. Štyri milióny Ukrajincov a viac ako milión Bielorusov sa ocitlo v novo vzniknutom poľskom štáte.
Strany sa súčasne zaviazali, že si nebudú zasahovať do vnútorných záležitostí a Poľsko získalo prísľub navrátenia poľských knižníc a archívov i ďalších vojenských trofejí a historických pamiatok, ktoré v minulosti zabrala cárska vláda.
Na základe mierovej zmluvy malo Poľsko dostať tiež finančnú kompenzáciu 30 miliónov rubľov v zlate (pôvodne požadovalo 300 miliónov) za ekonomický prínos poľských území Rusku po delení Poľska v rokoch 1772-95. Táto suma však nebola Poľsku nikdy vyplatená.
Definitívu za Rižskou mierovou zmluvou dal po necelých 20 rokoch - 23. augusta 1939 - Pakt Ribbentrop–Molotov uzavretý medzi nacistickým Nemeckom a Sovietskym zväzom. V tajnom protokole, ktorý bol súčasťou paktu, si totiž obe mocnosti rozdelili sféry vplyvu a území vo východnej Európe - vrátane rozdelenia Poľska.
Koniec prvej svetovej vojny zanechal strednú a východnú Európu v mocenskom vákuu. Bývalé impériá Rakúsko-Uhorsko a cárske Rusko sa rozpadli na mnoho nástupníckych štátov, ktoré zväčša nemali svoje vlastné pevné hranice.
V rovnakej situácii sa nachádzalo aj Poľsko, ktoré vyhlásilo nezávislosť v novembri 1918. Na čelo štátu sa postavil Józef Pilsudski, ktorý celý svoj život zasvätil vízii slobodného Poľska a boju proti nadvláde cárskeho Ruska. V pokračujúcej občianskej vojne v Rusku videl príležitosť získať späť rozsiahle historické územia, o ktoré prišlo Poľsko počas delenia krajiny v rokoch 1772-95.
V rozhodujúcej bitke sovietsko-poľskej vojny, ku ktorej došlo v auguste 1920 pri Varšave, uštedrili poľské vojská pod Pilsudského vedením Červenej armáde zdrvujúcu porážku, keď jej zvyšky následne zahnali hlboko za hranice Ukrajiny a Bieloruska. Hrozba ďalšej poľskej ofenzívy donútila ruskú stranu rokovať o mieri. Prvé rozhovory sa začali 17. augusta 1920 v Minsku, ale neskôr sa presunuli do Rigy, kde vyvrcholili 18. marca 1921 podpísaním mierovej zmluvy.
Rižskou mierovou zmluvou dosiahlo Poľsko významné územné zisky na východe. Svoje hranice posunulo približne 300 kilometrov od tzv. Curzonovej línie navrhnutej v júli 1920. Išlo najmä o územia západnej Ukrajiny a západného Bieloruska, ako aj o časti teritórií druhých gubernií ruského impéria. Štyri milióny Ukrajincov a viac ako milión Bielorusov sa ocitlo v novo vzniknutom poľskom štáte.
Strany sa súčasne zaviazali, že si nebudú zasahovať do vnútorných záležitostí a Poľsko získalo prísľub navrátenia poľských knižníc a archívov i ďalších vojenských trofejí a historických pamiatok, ktoré v minulosti zabrala cárska vláda.
Na základe mierovej zmluvy malo Poľsko dostať tiež finančnú kompenzáciu 30 miliónov rubľov v zlate (pôvodne požadovalo 300 miliónov) za ekonomický prínos poľských území Rusku po delení Poľska v rokoch 1772-95. Táto suma však nebola Poľsku nikdy vyplatená.
Definitívu za Rižskou mierovou zmluvou dal po necelých 20 rokoch - 23. augusta 1939 - Pakt Ribbentrop–Molotov uzavretý medzi nacistickým Nemeckom a Sovietskym zväzom. V tajnom protokole, ktorý bol súčasťou paktu, si totiž obe mocnosti rozdelili sféry vplyvu a území vo východnej Európe - vrátane rozdelenia Poľska.
www.ZIVOTPO.sk
